Keď píšete články pre ľudí, chcete, aby ich ľudia čítali a aby o nich vedeli. Takže sa snažíte ich „dostať medzi ľudí“, zháňate odkazy na iných weboch a robíte propagáciu vlastných článkov na iných stránkach očakávajúc, že si ich ľudia prečítajú a zapáčia sa im. A možno ich aj sami budú zdieľať alebo pošlú odkaz na článok mailom kamarátom a známym.
A samozrejme chcete, aby váš článok pôsobil vierohodne, odborne správne, ale nie rozvláčne. Aby ho ľudia prečítali jedným dychom a nezatvárali okno prehliadača v polovici článku. Teda radšej vysvetlenie nejakého pojmu v texte alebo ako dôkaz tvrdenia v článku nalinkujete iný článok na kľúčové slovo. Trebárs aj na svoj starší článok na rovnakom webe. Kto chce detaily, môže si kliknúť a dozvedieť sa viac, kto nechce alebo nepotrebuje, pokračuje v čítaní textu. Veď na prelinkovaní rôznych stránok a hypertextoch vôbec je založený celý web. Všetci to chápu.
Všetci okrem linkovacej služby vybrali.sme.sk
Sem môžete dať odkaz a krátky úvod vybraného článku z vášho webu, na ktorý chcete upozorniť viac ľudí. Len preboha nedávajte v jednom článku viac ako dva odkazy na iné vaše články, nevysvetľujte ľuďom detaily, nesnažte sa ich poučiť alebo zabaviť a odkázať na staršie články. Lebo vám takýto záznam z vybrali.sme.sk vymažú.
Neviem, či je to nejaký robot s nižšou inteligenciou alebo rovnako vybavený brigádnik, ktorý vložené články kontroluje a ak narazí na viac odkazov, tak článok z databázy článkov odstráni. Pritom mu je úplne jedno, či sa odkazuje na väčšie množstvo článkov na rovnakom webe alebo na autoritatívne weby. Hlúpy robot brigádnik vidí odkazy, článok maže.
Je mi úplne jasné, čo si myslí väčšia polovica z vás. Sme.sk je súkromný podnik a v rámci svojich pravidiel používania si môže robiť čo chce. Je ale na nás blogeroch, aby sme zvážili, či je sme.sk natoľko zaujímavý a hodnoverný nástroj, že naň svoje články umiestníme. V konečnom dôsledku budujeme popularitu jemu.
Dík za článek s vybrali.sme.sk mám poměrně dobré zkušenosti.