Osud - Básne

07Roman nám odoslal(a) nasledujúcu báseň:
"Život náš je mozaika rozbitá v čase.

Život náš je mozaika rozbitá v čase.
Hľadáme tak úlomky, ktoré sú naše?
Skladáme svoj osud zo skál a kameňa.
Každý z nich má cenu a veľa znamená.

Stratené na púšti, vo vode či v snehu
Skrývajú bolesť, radosť, smútok, nehu.
Čo má prísť v živote, vždy sa aj stane.
Pozri sa na ruky, ukáž svoje dlane.

Tie čiary skrývajú celý osud Tvoj.
Všetko v nich vyryté. Láska a aj boj.
Môžeš si prečítať, čo stať sa musí.
Zle končí ten, kto vzoprieť sa skúsi.

Osud často zanechá na líci ranu.
Neustúp, nastav mu aj druhú stranu.
Keď v ruke ostanú len krátke zápalky,
pozri sa dopredu a vykroč do diaľky.

Otázky Prečo? Dopadnú do prachu,
Kto vpred sa bojí ísť, podľahne strachu.
Ak stratíš v živote nádej aj vieru.
Zmietaný vo vojne bez rokov mieru.

Sklamania aj pády sú ruiny mesta.
Tam nikto nevkročí, kde nie je cesta.
Kde nieto návštevy, samota zvíťazí,
aj srdce zamknuté raz niekto porazí.

Vzdorovať osudu nemá viac zmysel,
Otvor len srdce hneď, vyčisti myseľ.
Nenechaj starosti by ovládali telo,
Zahoď ich do diaľky, urob to smelo.

Radšej nech plameňom srdce zahorí.
Nechať sa unášať vlnami na mori.
Ako chcieť zmeniť tok dravej rieky.
Zbytočné hľadať je na osud lieky.

Zodvihni úlomky z rozbitého sna,
Slzy v rosu premenia teplé lúče dňa.
Prečo zajtrajšok trápi tak človeka.
Možno nebude, to pravda odveká.

Pýtať sa osudu, čo nás ešte čaká.
Lepšie je povedať, patrí Ti vďaka.
Snažiť sa, bojovať, aby tento deň.
Bol pre nás, priateľov ako krásny sen.
"