 |
|
|
|
pre chvíle ticha
Smútok objíma ma, v plnej svojej sile,
dýcha za krk, sladkým hlasom kolíše.
Už slzy zmývajú tvár mi moju unavenú,
duša vo farbe dúhovky sa stráca v nich...
Tým všetkým naraz zahalí ma tajomný dych,
kým vlasy plavé v sile svojej neskrotnú.
Ticho myšlienky náhle prekričia mi slová,
pokiaľ myseľ zahalený zrak má, znova,
nech históriu bytia do minulosti nevpíše.
Tak náhle, v prázdnych očiach zdajú sa ti milé.
|
|
|
Publikované: Nedeľa, 19.07. 2009 - 21:26:50 Od: lidus
|
|
| |
 |
Prihlásiť sa
|
|
|
Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ získate veľa výhod. Budete môcť upraviť vzhľad tohto webu, nastaviť zobrazenie komentárov, posielať komentáre, posielať správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.
|
|
 |
|
Súvisiace odkazy
|
|
|
|
|
|
Hodnotenie básne
|
|
Priemerné hodnotenie: 2
Hlasov: 1
|
|
|
|
Možnosti
|
|
|
|
|
|
